O Zuzke

Viete, kedy prestaneme byť deťmi? Keď prídeme o svojich rodičov. Zuzka má však to šťastie, že tu svoju maminu stále má. 

Zuzke diagnostikovali cukrovku už ako päťročnej. Bolo to ešte v časoch, kedy neexistovali glykometre a kvôli výsledkom museli navštíviť laboratórium vzdialené 60 km aj 5krát denne.

Ticho pred búrkou

V určitom ustálenom stave prežila svoju pubertu aj začínajúcu dospelosť. Až do chvíle, kedy po ťažkej hypoglykémii dostala cievnu príhodu. Mala tesne pred tridsiatkou, keď odrazu ostala ochrnutá na pravej polovici svojho mladého tela. Prestala takmer úplne rozprávať. Sestrička, ktorá kedysi pomáhala všetkým ostatným, sa stala tou, ktorá potrebovala pomoc.

Odhodlanie zvrátiť svoj osud

Lekári Zuzku rýchlo umiestnili na neurologické oddelenie. Tam ju navštevovali rehabilitačné sestry, logopédi, internisti a iní odborníci. Obrovskou oporou jej v týchto chvíľach bol jej priateľ. Aj vďaka nemu a podpore svojej rodiny sa Zuzka skoro dokázala pohybovať pomocou vozíka. Najprv len sedela a neskôr skúšala s jeho pomocou aj chôdzu.

Prvá cesta do Kováčovej

Hneď ako to bolo možné, smerovala Zuzka na liečenie do Kováčovej. Dovoliť si to mohli iba vďaka dobrým ľuďom, ktorí jej na túto cestu prispeli. Po rehabilitácii pod lekárskym dozorom sa dokázala Zuzka postaviť a kráčať s pomocou inej osoby. Začala znovu rozprávať, aj keď ešte ani zďaleka nekomunikovala tak, ako pred príhodou. 

Druhá cesta do Kováčovej

Po návrate sa konala v miestnom kostole zbierka, vďaka ktorej mohla Zuzka v účinných rehabilitáciách v Kováčovej zasa pokračovať. Tentokrát sa jej zlepšila koordinácia tela, aj keď pohyb zvládala stále iba s pomocou druhého človeka. Každý týždeň za ňou mierili dlhú cestu mamina, jej priateľ a sestra Zlatka, aby ju psychicky podporili. Aj ich zásluhou sa Zuzka nevzdávala a spolu s nimi sa tešila z každého dosiahnutého úspechu.

Kade tade

Zuzka rehabilitovala aj doma. Navštevovali ju a súkromne rehabilitovali mnohí odborníci. Počas rehabilitačného pobytu v Šaci sa jej zlepšila chôdza, komunikácia aj reakcie. Neskôr absolvovala rehabilitácie v Levoči a ambulantne v Spišskej Novej Vsi. 

List prezidentke

Zuzkina mamka však videla, že ich cesta ešte zďaleka nekončí, aj keď zdroje financovania všetkých potrebných terapií sa vyčerpali. A tak sa rozhodla osloviť tú, o ktorej ani nedúfala, že pomôže. Napísala list vtedajšej pani prezidentke s prosbou o pomoc. Vďaka tomu dostala Zuzka možnosť ísť tretíkrát na rehabilitácie do Kováčovej, odkiaľ sa vrátila už po vlastných. Teda takmer. Dokázala už chodiť s pomocou palice.

Vďaka 2% dvakrát do Piešťan

Minulý rok ľudia venovaním svojich 2% z daní umožnili Zuzke absolvovať rehabilitačný pobyt v centre Adeli. Tento rok sme prispeli na rehabilitácie v piešťanskom centre Axis. Len vďaka motorickej a kognitívnej rehabilitácii dnes Zuzka rozpráva, prečíta si kratší článok, dokáže fungovať v spoločnosti a teší sa zo života.

Sila, odhodlanie a motivácia

Rozhovor som robila so Zuzkinou mamkou. Tá vyzdvihuje najmä oddanosť a obetavosť Zuzkinej sestry Zlatky. Motiváciu vidí najmä vo vzťahu s jej priateľom, ktorý celé roky stál a stále verne stojí pri nej. Slniečkom jej dní je aj jej krstniatko, sestrina dcérka. Ale viete čo vidím ja? Vidím silnú a odhodlanú matku, ktorá sa nepoddáva a je pripravená podržať Zuzku do vtedy, kým bude potrebovať. 

"Teším sa každej sekunde, keď vidím ako napríklad pohne rukou..." (Zuzkina mamka)

Zuzka má za sebou tých najlepších ľudí, aby na svojej ceste za uzdravením vytrvala. A my stojíme hneď za nimi 😊

Ďakujeme štátu za to, že nám občianskym združeniam umožnil aj naďalej pomáhať ľuďom ako je Zuzka. Iba vďaka 2% môžeme robiť našu prácu ďalej.